Hlavné a zároveň najväčšie mesto Ukrajiny Kyjev je kultúrnym a hospodárskym centrom celej krajiny. Celkový ráz a členitosť mesta je odrazom mohutnosti pretekajúcej rieky Dneper v minulosti, jedná sa väčšinou o lesnaté pahorky oddelené malými údoliami, ktoré sa zbiehajú k rieke. Týmito pahorkami je tvorené aj historické centrum Kyjeva, ktoré nájdeme na právem brehu rieky a nájdeme v ňom skvostné budovy ako je Chrám sv. Ondreja, Dom s chimérami alebo budovu Štátnej opery.

Naša cestovná agentúra Vám ponúka ubytovanie v Kyjeve vo viac ako 2556 hoteloch, apartmánoch, penziónoch, hosteloch, moteloch and nocľah s raňajkami a to nielen priamo v meste, ale aj v okolí Kyjev, kde nájdeme mestá Petropavlovskaya Borshchagovka, Brovary, Hatne, Knyazhichi and Khodosovka. A ak napríklad hľadáte iba hotely v Kyjeve, vyskúšajte záložku Ubytovanie na upresnenie výberu.

Kyjev nie je iba hlavné mesto Ukrajiny, ale aj správne centrum Kyjevskej oblasti. Mesto nájdeme v severnej časti centrálnej Ukrajiny na najväčšej rieke v krajine Dnepri, neďaleko veľkej Kyjevskej priehrady. Mesto je významná dopravná križovatka, ktorá spája cesty vedúce do okolitých krajín rovnako ako mestá Ľvov, či Charkov, tu sú to najmä cesty vedúce smerom na Rusko a Bielorusko.  Mesto má rozsiahlu sieť mestskej dopravy, nájdeme tu trasy metra, električiek, autobusov a trolejbusov, ktoré zaisťujú dobrú dostupnosť do všetkých jeho častí a to vrátane prístupu na neďaleké medzinárodné letisko Boryspil alebo menšie lokálne letisko Žuljany.

História Kyjeva začína v 5. až 6. storočí nášho letopočtu, v tomto čase tu existovalo prvé ľudské osídlenie na jeho území, po ktorom sa bohužiaľ do dnešnej doby zachovali iba artefakty v podobe nálezov keramiky typu Korčak a byzantské mince. Z obdobia 7. storočia sú už doložené dôkazy drevostavieb a primitívnej infraštruktúry, väčšinou však situované do oblastí Zámkovej hory, Detinek a Starokyjevskej hory. Už v 9. storočí sa Kyjev stáva politickým a hospodárskym centrom oblasti a to najmä úzkou spoluprácou s Byzantskou ríšou, ktoré bolo tvorené tromi samostatnými hradiskami v už spomenutých oblastiach. Od 10. storočia dochádza k výraznému rozvoju mesta, a to predovšetkým vďaka kniežaťu Vladimírovi I., ktorý po tom čo prijal kresťanstvo tu nechal vystavať tzv. desiatkový kostol, ďalej jeho syn knieža Jaroslav Múdrý necháva prestavať svoje sídlo v štýle Byzancie a postaviť Zlatú bránu a katedrálu sv. Sofie. Mesto v tej dobe hralo významnú úlohu v politike oblasti a tiež ako významný obranný bod, bolo tu mohutné opevnenie a v meste sa rozvíjali remeslá a obchod. V priebehu 12. storočia sa ruský štát rozpadá na malé  kniežatstvá a tým Kyjev stráca svoj vplyv a v dôsledku toho dochádza aj k jeho úpadku, miestna šľachta prechádza z obchodovania na poľnohospodárstvo a v druhej polovici storočia dochádza aj k jeho spustošeniu v rámci bojov o nadvládu medzi miestnymi vladármi. Takto oslabený Kyjev nemal možnosť sa brániť proti armádam Mongolska pod vedením chána Bátúa, ktoré v roku 1240 mesto vyrabovali a pri tej príležitosti zničili aj významné pamiatky ako bol Desiatkový kostol a Zlatá brána. V roku 1363 sa mesto stáva súčasťou Litovského veľkokniežatstva, a s tým aj neskôr súčasťou poľsko-litovskej ríše, za ktorú v roku 1497 získava čiastočnú samosprávu. Ďalšie významné obdobie v histórii Kyjeva začína v 17. storočí, kedy sa mesto po kozáckych povstaniach  dostáva pod správu Ruska, v tomto období sa mesto ďalej rozvíja a je tu dokonca v roku 1843 založená Univerzita sv. Vladimíra (dnešná Ševčenkova univerzita).  Kyjev je významným mestom Ruska až do revolučného roku 1917, kedy vďaka rozloženiu Ruského cárstva boľševickým povstaním sa predstavitelia Ukrajiny pokúšajú o ustanovenie samostatnosti a to práve ustanovením Centrálnej rady Ukrajiny, tu v Kyjeve. Bohužiaľ už po dvoch rokoch občianskej vojny zvíťazili boľševici naklonení sovietskemu Rusku a je vyhlásená Ukrajinská SSR, a Kyjev prichádza o status hlavného mesta na úkor Charkova a to až do roku 1934.  A ani ďalšie roky nepriniesli mestu pokojné obdobie, po vypuknutí II. svetovej vojny bolo mesto 19. 9. 1941 obsadené vojskami nacistického Nemecka s podporou jednotky „Rýchlej divízie“ Slovenska. Okupácia trvala viac ako dva roky a bolo pri nej vyvraždených mnoho obyvateľov. Mesto bolo opäť  oslobodené až 6. novembra 1943 vojskami Červenej  armády. Po vojne sa mesto opäť stalo hlavným mestom Ukrajinskej SSR a to až do roku 1991, keď Ukrajina vyhlásila po rozpade Sovietskeho zväzu nezávislosť.

Mesto vďaka svojej bohatej histórii má čo ponúknuť aj v oblasti architektúry a to najmä v oblasti náboženských budov, medzi tými najvýraznejšími sú to predovšetkým tie na vrchu Kyjevsko-pečerská Lavra, nájdeme tu vysokú zvonicu a chrám sv. Michala, ktorý je vidieť z diaľky vďaka svojim zlatým kupolám. Ďalšie významné budovy vhodné na návštevu sú Pomník Bohdana Chmelnického, Chrám sv. Ondreja, Dom s chimérami, budova Štátnej opery a budovy v okolí Andrijivskyj Uzviz. Taktiež nájdeme v meste už spomínané budovy, a to chrám sv. Sofie a Zlatú bránu, oba postavené v období vlády Jaroslava Múdreho alebo hlavnú budovu Kyjevskej univerzity, ktorá svojou červenou farbou púta už z diaľky.